Slepačie vajce môže mať veľkosť od S po XL a škrupinu nielen rôznej farby, ale aj hrúbky. Podiel bielka a žĺtka, ktorý pod ňou ukrýva, je taktiež premenlivý. Čo z toho vyplýva? Že kvalita vajec súvisí s mnohými faktormi v nadväznosti na konkrétne spôsoby chovu nosníc u slovenských farmárov.

Chov a kvalita vajec – ako spolu súvisia?

Na zloženie vajec má vplyv iba krmivo, ktoré nosnica konzumuje. Obsah živín vo vajciach sa preto nemení v závislosti od spôsobu chovu, ale dá sa ovplyvniť zložením kŕmnej zmesi. Spôsob chovu však má vplyv na ďalšie vlastnosti vajec, ako napríklad na hmotnosť vajec, podiel bielka a žĺtka, kvalitu škrupiny či jej znečistenie. Čo charakterizuje jednotlivé spôsoby chovu nosníc našich veľkofarmárov?

Klietkový chov (obohatené klietky)

Nosnice majú v obohatených klietkach vlastné hniezdo, vlastné bidlá a priestor na hrabanie aj pohyb (podstielka musí umožňovať aj zobanie). Takto chované sliepky môžu mať aj na menšej ploche dostatočný komfort. Čo je menšia plocha? Na každú nosnicu pripadá najmenej 750 cm², pričom plocha hniezda a priestoru s bidlami sa do tejto plochy nezaratúva a celková plocha klietky nesmie byť menšia ako 2 000 cm². Sliepky musia mať k dispozícii hniezdo a bidlá na sedenie. Podstielka v klietke musí umožňovať hrabanie a zobanie.

Podstielkový chov

Ide o chov vo vnútorných priestoroch, no bez klietok. Nosnice majú k dispozícii podstielku (napr. slamu). Oproti klietkovému chovu tu majú nosnice na prvý pohľad viac priestoru ako v klietkových chovoch (najmenej 1 110 cm² na nosnicu a maximálne 9 nosníc na 1 m²). Nie je to však tak, pretože do tejto plochy je zarátaná aj plocha hniezda a priestor s bidlami. Preto je plocha na jednu nosnicu porovnateľná s obohatenými klietkami. Na podlahe v hale sa nachádza podstielka, pričom podiel podstielanej plochy musí predstavovať minimálne 1/3 celkovej plochy podlahy. Spokojnosť nosníc pri podstielkovom chove zvyšuje aj prachový kúpeľ, ku ktorému majú prístup. Pri podstielkových chovoch je v porovnaní s klietkovým chovom vyššie percento úhynu nosníc. Dôvodom je zvýšená miera kanibalizmu a parazitárnych ochorení.

Chov vo voliére

Chov hydiny vo voliére je podobný podstielkovému chovu. Nosnice sú chované v halách s podstielkou, ktoré sú vybavené znáškovými hniezdami, napájacími a kŕmnymi systémami. Chovný priestor je rozdelený do „poschodí“, takže sliepky môžu voľne vyhľadávať vyššie položené miesta. To sa podpisuje na zvýšenom komforte nosníc oproti klasickému podstielkovému chovu.

Chov vo voľnom výbehu

Pri tomto spôsobe chovu majú nosnice prístup k vonkajšiemu výbehu – ten by mal byť pokrytý prevažne vegetáciou. Vnútorné priestory spĺňajú kritériá podstielkového chovu, no možnosť voľne sa pohybovať zároveň priaznivo pôsobí na zdravie sliepok (napr. im silnejú kosti). Na jednu nosnicu pripadajú minimálne 4 m² priestoru vo výbehu a vo vnútorných priestoroch haly maximálne 12 sliepok na 1 m². Popri viacerých pozitívach má tento spôsob chovu aj viaceré negatíva – výrazne nižšia znáška vajec a vyšší úhyn nosníc z dôvodu prítomnosti predátorov vo vonkajšom prostredí, sociálneho stresu nosníc, nedostatočnej výživy a nevhodných podmienok mikroklímy.

Ekologický chov – biochov

Ekologický chov ponúka podobné podmienky pre život nosníc ako chov vo voľnom výbehu. Sliepky majú prístup k výbehu, hniezdnym boxom, bidielkam a pod., pričom maximálna hustota na 1 ha plochy je 2 500 nosníc.

Hlavný rozdiel oproti chovu vo voľnom výbehu je, že ekologicky chované sliepky musia byť kŕmené biokrmivom. Okrem toho musia byť chované v ekologickom poľnohospodárstve. Podmienky biochovu hydiny sú prísnejšie, keďže ide o najprirodzenejší spôsob chovu hrabavej hydiny.

Vedeli ste, že?

Pri veľkochove je okrem iného nutné dodržiavať požiadavky na ochranu nosníc, ku ktorým patrí napríklad:

• Povinnosť prezrieť všetky nosnice najmenej jedenkrát denne.
• Udržiavať hlučnosť na najnižšej možnej úrovni.
• Budovy musia mať osvetlenie s minimálnou intenzitou 15 luxov (pri prirodzenom svetle musia byť otvory umiestnené tak, aby svetlo malo rovnomerný rozptyl).
• Nosniciam treba poskytnúť najmenej jednu hodinu postupného stmievania a osemhodinovú nepretržitú tmu.
• Všetky zariadenia sa musia udržiavať v čistote počas celého zástavu a na pravidelnej báze sa musí vykonávať aj dezinfekcia.

Pohoda sliepok

Všeobecne panuje názor, že pohodu nosníc ovplyvňuje dostupný priestor a možnosť voľného výbehu. Nie je to však pravda. Na celkovú pohodu nosníc a ich znášku má vplyv veľké množstvo faktorov, ktoré je potrebné pre nosnice zabezpečiť.

Pre chovateľa o pohode nosníc vypovedajú dva základné ukazovatele – počet znesených vajec a úhyn nosníc počas chovu. Platí pravidlo, že spokojná nosnica znáša veľa vajec a počas chovu neuhynie. Ak je znáška vajec nižšia alebo ak je úhyn vyšší, znižuje sa aj pohoda nosníc. Tieto dva ukazovatele vychádzajú najlepšie pri klietkových chovoch, kde je znáška na úrovni 85,5 % a ročný úhyn nosníc vo výške 3 %. Pri podstielkových chovoch je znáška na úrovni 81,1 % a úhyn na úrovni 6 % ročne. Najhoršie vychádzajú hodnoty pri chove vo voľnom výbehu – znáška 79,1 % a úhyn až 14 %.

Vo veľkej miere pohodu nosníc ovplyvňuje aj sociálna agresia, ktorá môže medzi sliepkami vznikať. Možno prekvapujúco, ale najnižšou mierou sociálnej agresie spomedzi všetkých spôsobov chovu sa vyznačuje hydina v klietkových chovoch. Dôvod? Sliepky sa v klietkach cítia najbezpečnejšie. Preto medzi nimi boje neprebiehajú tak často. Podpisuje sa na tom aj fakt, že sliepky sú chované celý život v menších skupinkách a majú pevne stanovenú sociálnu hierarchiu.

Vedeli ste, že?

Pri sliepkach chovaných v podstielkovom chove, biochove a chove s voľným výbehom sa prejavy agresivity vyskytujú častejšie. Keďže pri týchto typoch chovu žijú veľké skupiny sliepok spolu, prebiehajú medzi nimi boje – stanovujú si sociálnu hierarchiu. Agresivita sa môže v krajných prípadoch prejaviť aj vo forme kanibalizmu.

Efektivita chovu

Jednotlivé druhy chovu nosníc sú, prirodzene, rozdielne aj z hľadiska efektivity. Čo je dôležité všímať si z hľadiska úžitkovosti?

1. Porovnanie znášky

Najnižšia znáška je pri chovoch vo voľnom výbehu, a to 79 %. Podstielkový chov dosahuje trošku lepšie čísla – na úrovni 81 %. Z hľadiska úžitkovosti sú na tom najlepšie nosnice v obohatených klietkach, ktoré dosahujú znášku až 85,5 %. Tesne za nimi sú nosnice chované vo voliérach – so znáškou 85,2 %.

Vedeli ste, že?

Pri znáške je dôležité brať do úvahy aj vajcia, ktoré sú nejakým spôsobom poškodené. Aj tento údaj totiž vytvára komplexný obraz o efektivite jednotlivých druhov chovu. Najmenej poškodených vajec sa vyskytuje pri chove v klietkach (1,2 %) a najviac pri podstielkovom chove (4,5 %). Medzistupeň tvoria chovy s voľným výbehom (2,3 %) a voliéry (2,1 %).

2. Vlastnosti vajec a škrupiny

Najlepšími hodnotami pevnosti a hustoty škrupín sa môžu pýšiť klietkové chovy. V hrúbke škrupiny vedie podstielkový chov, v hmotnosti škrupiny patrí prvenstvo voliéram. Chov vo voľnom výbehu dosahuje najmenšiu kvalitu škrupiny vajec spomedzi všetkých.

Najvyššiu priemernú hmotnosť vajec majú klietkové chovy (61,8 g). Za nimi sú približne s rovnakými číslami podstielkový chov (60,6 g) a chov vo voľnom výbehu (60,7 g).

Najvyšší podiel bielka (66,1 %) bol pozorovaný pri podstielkovom chove. Podiel žĺtka (24,6 %) je najvyšší v prípade nosníc chovaných v klietkovom chove, hoci v tomto prípade sú hodnoty navzájom podobné pri všetkých druhoch chovu.

Vedeli ste, že?

Pri chove nosníc hrá významnú úlohu aj úroveň kontaminácie vzduchu. Pri chove v klietkach je významne nižšia než pri podstielkovom chove, kde je kontaminácia vzduchu päť- až pätnásťnásobne vyššia. Dôvodom je väčší pohyb zvierat.

Dôležitou informáciou pre spotrebiteľa je najmä kontaminácia škrupín vajec. Veľký vplyv na znečistenie povrchu vajec má výraznejší pohyb nosníc, priamy kontakt vajec so slepačím trusom alebo s vonkajším prostredím. Najmenšie znečistenie vajec je pri klietkovom chove, kde vajce ihneď po znesení putuje z hniezda na dopravníkový pás a do baliarne a neprichádza k jeho znečisteniu. Vajcia z voliérových chovov majú na svojom povrchu stonásobne viac mikroorganizmov, vajcia z podstielkových chovov tristonásobne viac mikroorganizmov a vajcia z voľného výbehu až dvetisícnásobne viac mikroorganizmov.

Prečo je znečistenie vajec dôležitou informáciou pre spotrebiteľa? Pretože má priamy vplyv na potravinovú bezpečnosť. Keďže škrupina vajec je čiastočne priepustná a z tohto dôvodu sa vajcia nemôžu umývať vodou, po niekoľkých dňoch môže prísť k prieniku niektorých mikroorganizmov cez škrupinu.

3. Náklady na chov

Podieľa sa na nich spotreba krmiva a priemerný úhyn nosníc. Najnižšia spotreba krmiva je pri klietkovom chove – na jednu sliepku pripadá 109 g krmiva denne. O niečo vyššie náklady na krmivo sú pri podstielkovom chove, kde jedna nosnica spotrebuje 112 g krmiva na deň. Najvyššie nároky na krmivo má chov vo voľnom výbehu – 116 g krmiva denne na nosnicu.

Úhyn sliepok je jednak ukazovateľom toho, ako sa nosniciam v konkrétnom druhu chovu žije, a jednak súvisí s nákladmi na chov (a teda aj s výslednými cenami vajec). Paradoxne, najvyššia úmrtnosť je pozorovaná pri chove s voľným výbehom. Najlepšie je na tom znovu klietkový chov a za ním nasleduje chov podstielkový. Čo sa týka nákladov, tie najnižšie možno dosiahnuť pri klietkovom chove (pri podstielkovom chove a voliérach sú náklady o niečo vyššie). Na porovnanie, chov vo voľnom výbehu môže znamenať až o 30 % vyššie náklady.

Zhrnutie a porovnanie